Dnes sme sa zamýšľali nad stretnutím Márie Magdalény a Ježiša. Ona oľutovala svoje hriechy a zmenila svoj život a predsa hľadala Ježiša mŕtveho, hľadala ho na mieste, kde už nebol. Napriek tomu ho na tomto mieste stretla. Znovu sa mohla k nemu obrátiť. Spoznáva ho po jej oslovení. Spoznáva, že je to on, túži držať sa ho a nepustiť. Kedže ho opäť našla, nechce ho viac stratiť. Pán Ježiš jej však dáva nové poslanie, aby sa stala apoštolkou, prvou evanjelizátorkou. Jej láska ju privádza k Ježišovi, ktorého láska jej pomáha pohnúť sa, aby zvestovala svoju skúsenosť, svoje stretnutie s Bohom. Ježiš ju posiela zvestovať učeníkom túto radostnú správu. Tak ako Mária Magdaléna, nehľaďme na to, kde sa nachádzame dnes, aká je naša minulosť, čím všetkým sme si prešli. Hľaďme na Ježiša. Prijmime jeho výzvu, pozvanie. Aby sme každému ohlasovali Ježiša, ktorý vstal z mŕtvych, tú radosť, že sme ho videli, radosť z toho, že sme sa s ním mohli stretnúť.
Ďakujeme ti Pane Ježišu, že ty nad nami nelámeš palicu. Ty náš knôtik života nezhasínaš. Naopak, dávaš nám novú radosť, novú nádej, nové svetlo. Ty nás nájdeš tam, kde ťa my hľadáme. Počítaš s nami v našom živote. A chceš, aby sme aj v našom živote mohli vydávať svedectvo. Nie však o sebe, o svojej šikovnosti, úžasnosti, ale svedectvo o tom, že si živý a žiješ v nás.