Ježišu, dnes sa pýtaš: „Kde kúpime chlieb pre toľkých ľudí?“. Vedel si, čo urobíš, ale vyskúšal si učeníkov. Evanjelium je plné takýchto skutkov. Aby rástli, boli učenliví, skúšaš ich. Ježiš miluje, keď môže byť s ľuďmi. Apoštoli však nemali radi zástupy. Túžili byť s Ježišom, počúvať ho, oddýchnuť si. Apoštoli neboli nadšení, keď ich ľud našiel. Naopak, Ježiš ľud učil, formoval ich srdce, bol im na blízku. Učeníci s tým neboli spokojní, chceli sa cítiť ako vo VIP klube, vyvolení blízko Ježiša. Ježiš, ty ich často koriguješ. Napríklad keď deti vyrušujú: „Nech sú s rodičmi.“, hovoria apoštoli. Ty hovoríš: „Nech prídu deti dopredu.“. V Jerichu slepec kričal: „Zmiluj sa!“. Apoštoli hovoria: „Buď ticho.“. Ty hovoríš: „Doveďte toho, čo kričí.“. Takto ich formuješ. Boží ľud vždy niečo chce, niečo pýta, niekedy aj pomýlene. To unavuje, no pastier to musí korigovať. Apoštoli hovoria: „Prepusť zástupy, nech si idú kúpiť niečo na jedenie.“. Ty vravíš: „Vy im dajte jesť, majú úzkosť, povzbuďte ich, vy im pomôžte. Ak sa mýlia, vy ich napomente, vy…“. Apoštol musí dávať. Ježiś chceš pomôcť pochopiť učeníkom, že lásku majú príjmať od Otca ako aj ty. Aj ja niekedy túžim byť v tvojej blízkosti, ale ako v elitnom klube. Zakúšať tvoju prítomnosť, len mi neposielaj tých smutných, zablúdených, uhundraných, zatrpknutých, nemilovaných ľudí, to nie. Ale ty nechceš, aby som sa zbavoval zodpovednosti, že len keď dávam, mám. Prosím za pastierov Cirkvi, daj im srdce pastiera, hovor a vysvetľuj im všetko. Zober z nich strach z Božieho ľudu.