podcast
donations
V tomto živote sme na ceste. Putujeme k svojmu večnému domovu, ktorý je pre nás pripravený od stvorenia sveta a ku Kristovi, ktorý nás očakáva. Počas tejto našej púte však človek zisťuje, že nedokáže uniesť v určitých momentoch ono sladké bremeno a príjemné jarmo života Ježiša Krista. Slabosťou vlastného vnútra sa stane, že človek na ceste spadne a nevládze vstávať. Nezavrhol celkom túto svoju cestu, miluje Boha a chce ísť za ním. Nie vždy dokáže adekvátne odpovedať na ponúkanú milosť. „Je totiž mnoho kresťanov, ktorí nežijú naplno podľa zbožšťujúcej milosti.“1 Sv. Ján z Kríža hovorí: „Duša môže byť ako nevyčistené sklo. Prepúšťa síce svetlo, ale je zatemnená pripútanosťou k spáchaným hriechom. Preto sa musí očistiť.“2
Hriech sa odpúšťa v sviatosti zmierenia, ale trest za hriech, ktorý človek spáchal zostáva. Ten si môžeme ako ľudia odpykať tu na zemi: zbožným životom, sebazapieraním, prijímaním rôznych životných ťažkostí či trápení. Je teda potrebné zadosťučinenie. „Je to proces, ktorým sa k Bohu vracia ten, kto zhrešil a ktorému sa dostalo odpustenie hriechov. Týmto procesom sa láska upevňuje a prehlbuje tým, že vyjadruje a získava konkrétnu podobu v kajúcich skutkoch. Zároveň sa očisťuje, pretože týmto úkonmi sa odpútava od zdanlivého dobra.“3 Zadosťučinenie je však vlastné len človeku, ktorý putuje na tejto zemi. V momente, keď prejdem prahom smrti, to, čo si so sebou nesiem sa stáva mojím dedičstvom a údelom. „Osoba už nemôže urobiť nič,, aby sa pripravila: tiaž minulosti dolieha na jej prítomnosť, ktorá je definitívna a ona sama už nemôže nič zmeniť.“4 Je to len Boží zásah, ktorý môže pôsobiť, aby túto dušu očistil a ju pripravil na vstup do Božieho kráľovstva. Kto teda zomiera v ľahkom či všednom hriechu, nie je okamžite uvrhnutý do pekla, ale potrebuje očistenie. Sv. Pavol píše: „Nik nemôže položiť iný základ okrem toho, čo je už položený, a je ním Ježiš Kristus. Či niekto na tomto základe stavia zo zlata, striebra, drahých kameňov, dreva, sena či slamy, dielo každého vyjde najavo. Ten deň to ukáže, lebo sa zjaví v ohni a oheň preskúša dielo každého, aké je.“5 Očistenie v očistci sa deje skrze oheň. To je prvý trest, ktorý trpia duše v očistci. Trápi ich spaľujúci oheň. Duše v očistci však nie sú úplne pozbavnené videnia Boha. Nosia v sebe nádej, pretože Boha nekonečne milujú a pred jeho tvár sa chcú postaviť krásne a sväté. Najradšej by to urobili hneď, lenže sú poškvrnené hriechom a preto musia čakať. Od vstupu do neba sú oddialené. Toto je druhý trest – oddialenie blaženého videnia. Sv. Katarína Janovská napísala: „Na jednej strane ochotne nesú svoje bolestné utrpenie; áno, dokonca sa im zdá, že im cezeň Boh preukazuje veľké milosrdenstvo v porovnaní s tým, čo by si zaslúžili a nechcú sa zriecť ani kúska utrpenia, lebo jasne spoznávajú, že si ho spravodlivo zaslúžia.“6 Duše v očistci spája láska k Bohu a aj láska vzájomná, pretože všetky smerujú do neba. V očistci sa nachádza Cirkev trpiaca, ktorá túži po nebi. Pretože duše si sami pomôcť nemôžu, sú závislé na Bohu a podľa jeho nariadenia na našich modlitbách a obetách. Pretože sme spojení jedinou vierou, nádejou a láskou, máme týmto dušiam pomáhať a Cirkev nás k tomu povzbudzuje. V momente, keď sa duša z očistca dostane pred tvár Božiu, dosiahne večného šťastia v nebi, bude sa prihovárať za nás a pomáhať nám, aby sme zase my mohli prísť k Bohu a neboli vydaní mukám. Bolo by preto opovážlivosťou nepamätať na tieto trpiace duše. Aby nám raz Pán nevyčítal, že sme im nepomáhali a preto ani teraz oni, nepomôžu nám. Neváhajme sa za tieto duše modliť, obetovať sv. omšu, naše osobné trápenia bolesti. Lebo aj v tomto sa prejavuje hlboká láska k Bohu.
Vdp. Radovan Rajčák
1 Nicolas J.H.: Syntéza dogmtické teologie – Vtelění Slova. Krystal OP 2007 : Praha, str. 295
2 porov. Ch. Journet: Promluvy o posledních věcech. Krystal OP 2014 : Praha, str. 104
3 porov. Nicolas J.H.: Syntéza dogmtické teologie – Vtelění Slova. Krystal OP 2007 : Praha, str. 297
4 porov. tamtiež
5 1 Kor , 11-12
6 http://saletinirozkvet.webnode.sk/products/teologicka-ocistca/
